História

V súvislosti s pôvodom mena obce sa píše : prvotné miestne pomenovanie je slovanského pôvodu a znamená „bývajúci pri javorových stromoch“ (Kiss L.,1988.709.I.) (Klen-javor). Prvýkrát sa spomína v listine z roku 1257 ako Kelenen. V zozname historických miestnych názvov sa objavuje meno obce od r. 1773 do r. 1913 v maďarskej , nemeckej a slovenskej podobe: Kelenye, Kleinen, Klenanky.

V Urbáriu je spomenuté, že obec mala vinohrad, drevo na kúrenie a ovocný sad v hojnom množstve, okrem toho aj dva mlyny. Uzavretá usadlosť, nachádzajúca sa vzdialenejšie od hlavnej cesty, na sklonku storočia a ešte aj pred svetovou vojnou bola takmer sebestačná. Obyvatelia si sami vypestovali a vyrábali suroviny na stavbu, ošatenie.

Pri sčítaní ľudu r.1900 v Kleňanoch spísali 431 obyvateľov, z nich bolo 125 zarábajúcich, seba a rodinu vyživovali z oľnohospodárskej činnosti, v priemysle pracovalo 10. Bolo ešte 24 nádenníkov a 5 domácich sluhov, 24 statkárov a nájomníkov, 1úradník, 28 služovníkov a 52 robotníkov.

Súkromný priemysel mali 6 obyvatelia, evidovali ešte 1 krajčíra, 3 obuvníkov a čižmárov a 2 hostinských. V monografii Borovszkého zo začitku storočia sú spomínaní zo zemanov obce v 18. storočí Szmrecsányiovci a Kubinyovci. Dedinu vlastnili aj rodiny Luka a Csáky-Pallavicini, ktorí si tu postavili pekný kaštiel. Posledným vlastníkom obce Béla Glück bol židovského pôvodu.
Rodinu deportovali v  II. svetovej vojne, niektorí jej členovia zahynuli v koncentračnom tábore.